Na hodine som previedol sadu meraní elektrického obvodu, v ktorom bola žiarovka. Postupne som zvyšoval napätie zdroja a meral prúd prechádzajúci obvodom. Namerané hodnoty iba čiastočne zodpovedali grafu, ktorý je v učebnici na strane 54. Samotné vodiče a merací prístroj totiž mali nejaký odpor, ktorý vzhľadom k odporu žiarovky nebol zanedbateľný. Po skončení hodiny som preto urobil druhú sadu meraní.

Výsledky týchto meraní sú v nasledujúcej tabuľke, navyše je v nej aj vypočítaný odpor žiarovky pri danom napätí.

Z nameraných hodnôt a grafov môžeme usúdiť, že čím je väčšie napätie tým má vlákno žiarovky väčší odpor. V skutočnosti je to tak, že s rastúcim napätím a prúdom rastie teplota vlákna žiarovky a s rastúcou teplotou vlákna žiarovky rastie jeho elektrický odpor. Ak by sme dokázali vlákno žiarovky chladiť, tak jej odpor by sa nemenil.

Uvedené platí pre kovové vodiče. Keď kovový vodič nahradíme polovodičom, tak zistíme, že s rastúcou teplotou odpor vodiča klesá. To sa využíva v elektrických teplomeroch. alebo pri regulácii teploty. Ak teplota stúpne nad nejakú hodnotu, zapne sa chladenie, ak klesne pod nejakú teplotu, chladenie sa vypne, prípadne sa zapne kúrenie.