Napriek názvu atóm (nedeliteľný) je aj atóm zložený z menších častíc. Tieto častice nazývame elementárne častice.
V jadre atómu sú protóny a neutróny, okolo jadra obiehajú elektróny.
Protóny majú kladný elektrický náboj, neutróny sú elektricky neutrálne a elektróny majú záporný elektrický náboj.
Continue readingLátky sú zložené z častíc – atómov a molekúl.
Atóm je základná častica látky. Jeho názov pochádza z gréčtiny zo slova atomos – nedeliteľný. Začiatkom 20. storočia vedci zistili, že aj atóm sa z čohosi skladá.
Molekula je častica, ktorá sa skladá z dvoch alebo viacerých atómov.
Na obrázku je molekula vody, ktorá sa skladá z dvoch molekúl vodíka a jednej molekuly kyslíka. Chemická značka 
.
To čo v bežnom živote nazývame vec, predmet, výrobok, … vo fyzike nazývame teleso. Keď použijeme slovo teleso, budeme sa zaoberať jeho fyzikálnymi vlastnosťami.
Telesá môžu byť tvorené z rôznych látok: stolička môže byť z dreva, kovu, plastu, prípadne môže byť vyrobená z viacerých látok, každá časť je vyrobená z látky, ktorá najviac spĺňa požiadavky na ňu kladené. Vo fyzike to čo v bežnom živote nazývame materiál nazývame látka.
Telesá môžu byť z pevných, kvapalných alebo plynných látok, prípadne ich kombinácií.
Keď do nádoby nalejeme destilovanú vodu (chemicky čistú vodu) a ponoríme do nej elektródy pripojené na zdroj elektrického napätia, obvodom nebude prechádzať elektrický prúd. Čiže chemicky čistá voda je nevodič.
Na hodine sme nemali k dispozícii destilovanú vodu, použil som vodu z vodovodu, kým bolo napätie nízke, obvodom elektrický prúd nepretekal . Keď som napätie zvýšil na cca. 8 voltov, zaznamenali sme prúd jedna stotina ampéra.
Continue readingNa hodine som previedol sadu meraní elektrického obvodu, v ktorom bola žiarovka. Postupne som zvyšoval napätie zdroja a meral prúd prechádzajúci obvodom. Namerané hodnoty iba čiastočne zodpovedali grafu, ktorý je v učebnici na strane 54. Samotné vodiče a merací prístroj totiž mali nejaký odpor, ktorý vzhľadom k odporu žiarovky nebol zanedbateľný. Po skončení hodiny som preto urobil druhú sadu meraní.
Continue readingMeraním sme zistili, že elektrický odpor vodiča závisí od druhu materiálu, z ktorého je vodič vyrobený, od dĺžky vodiča a od plochy prierezu vodiča.
Najprv som meral elektrický prúd pre oceľový drôt s priemerom 0,2 mm pri konštantnom napätí, pre rôzne dlhé drôty. Zistili sme, že s rastúcou dĺžkou drôtu elektrický prúd klesá, teda elektrický odpor rastie.
Continue readingZ meraní odporu vyplynuli nasledujúce závery:
Keď zapojíme dva rezistory s odpormi 
do série (za sebou), výsledný odpor je súčtom jednotlivých odporov. 
.
Keď ich zapojíme paralelne (vedľa seba ), výsledný prúd je súčtom prúdov, ktoré by pretekali v samostatných obvodoch. 
Geometrická optika alebo optika lúčov je oblasť fyziky, ktorá popisuje optické javy geometricky, zanedbávajúc vlnovú podstatu svetla.
Je založená na nasledujúcich princípoch:
Princíp priamočiareho šírenia svetla
Svetlo sa v homogénnom (rovnorodom) prostredí šíri priamočiaro.
Ak máme veľmi malý zdroj svetla (bodový zdroj svetla) uzavretý v nepriehľadnej schránke, na ktorej je kruhový otvor, svetlo uniká iba týmto otvorom a vytvára svetelný kužeľ, ako je na obrázku hore, tento svetelný kužeľ môžeme vidieť, pokiaľ sú vo vzduchu drobné prachové častice. Ak do kužeľa vložíme tienidlo, kolmo na os kužeľa, zobrazí sa na tienidle kruh, ten je tým väčší, čím sme ďalej od zdroja svetla a čím je otvor na schránke väčší.
Princíp nezávislosti lúčov
Svetelné lúče prechádzajú prostredím tak, akoby ostatné lúče neexistovali.
Princíp zámeny chodu lúčov
Ak sa svetelný lúč šíri z bodu A do bodu B, potom sa môže šíriť z bodu B do bodu A a to po tej istej dráhe.
Zákon odrazu
Uhol odrazu sa rovná uhlu dopadu.
Zákon lomu
Keď svetelný lúč prechádza z jedného prostredia do druhého, tak sa lúč zlomí podľa nasledujúceho vzťahu:
Kde 
je uhol dopadu, 
je uhol lomu, 
je rýchlosť svetla v prvom prostredí, 
rýchlosť svetla v druhom prostredí a 
sú relatívne indexy lomu prvého a druhého prostredia.
Znamienková konvencia
Šošovka je homogénne izotropné prostredie, ohraničené dvoma guľovými plochami alebo guľovou plochou a rovinou. Je to predmet z priehľadného materiálu slúžiaci v optike alebo v iných prípadoch na ovplyvnenie šírenia svetla v širšom zmysle, t. j. viditeľného svetla, infračerveného a ultrafialového žiarenia.
Šošovky sú najčastejšie sklenené, ale na ich výrobu sa bežne používajú aj plasty. Materiál šošovky je charakterizovaný indexom lomu, ktorý je vždy väčší ako jedna, a indexom absorpcie, ktorý je pre vlnové dĺžky v rozsahu použiteľnosti šošovky blízky nule. Najjednoduchší opis šírenia lúčov šošovkou poskytuje geometrická optika. Ak je hrúbka šošovky vzhľadom na polomery jej guľových plôch zanedbateľná (d<<r), potom hovoríme, že šošovka je tenká.
Najstaršia zmienka o šošovke pochádza z Aristofanovej divadelnej hry Oblaky, kde vystupovala ako zapaľovacie sklíčko.
Druhy šošoviek
Základné delenie šošoviek vychádza z toho, či šošovka rovnobežné lúče spája alebo rozptyľuje.
Na obrázku v pravo sú rôzne tvary šošoviek. Šošovky 1 až 3 sú spojky, 4 až 5 rozptylky.
Spojka (spojná šošovka, konvexná šošovka)
Spojka je uprostred hrubšia ako na okrajoch a má aspoň jeden vypuklý povrch. Na obrázku v pravo je ukážka, ako prechádzajú vodorovné lúče šošovkou.
Zdroje:
V bežnom živote často nerozlišujeme medzi teplom a teplotou. Ak povieš „Je mi teplo.„, ide čiastočne o subjektívny pocit, vedľa sediacemu kamarátovi môže byť zima. Ak povieme vonku je teplo, myslíme tým, že je vonku vysoká teplota.
Vo fyzike striktne rozlišujeme medzi teplom a teplotou.
Teplota je fyzikálna veličina, ktorá súvisí s vnútornou energiou látky.
Dve telesá majú rovnakú teplotu, ak priemerná kinetická energia ich častíc je rovnaká. O teplote má zmysel hovoriť len u makroskopických telies. Hovoriť o teplote jednotlivej častice nemá zmysel.
Základnou jednotkou teploty je Kelvin, značka K. Vedľajšou jednotkou je stupeň celzia, značka 
. V bežnom živote používame stupne celzia.
Elektrický prúd je fyzikálna veličina. Je to usporiadaný pohyb elektrického náboja.
Značka elektrického prúdu je I.
Jednotkou elektrického prúdu je ampér, značka A.
Ak vodičom prechádza elektrický prúd jeden ampér, preteká ním náboj jeden coulomb za sekundu.
Voľné elektróny vytvárajú v kovovom vodiči elektrický oblak. Voľné elektróny sa vo vodiči pohybujú chaoticky všetkými smermi. Hoci sa elektrický náboj pohybuje, zo štatistického hľadiska sa rovnaké množstvo elektrického náboja pohybuje jedným i druhým smerom a teda nejde o usporiadaný pohyb elektrónov a nejedná sa o elektrický prúd.
Ak konce vodiča pripojíme k zdroju elektrického napätia, elektróny sa začnú pohybovať ku kladnému pólu zdroja. Naďalej budú vykonávať aj chaotický tepelný pohyb, ale vo vodiči bude aj usporiadaná zložka tohto pohybu. Vznikne usporiadaný pohyb elektrického náboja, ktorý nazývame elektrický prúd. Na elektróny pôsobí príťažlivá sila, pohybujú sa zrýchlene, ale často narazia do atómov vodiča a ich pohyb sa spomalí. Vodičom bude prechádzať prúd stálej veľkosti.
Viditeľné svetlo alebo len svetlo je elektromagnetické vlnenie s vlnovou dĺžkou približne 390 nm až 760 nm (nanometer je jedna miliardtina metra). Vnímame ho zrakom, pričom farba závisí od vlnovej dĺžky svetla (červená farba má najväčšiu a modrá najmenšiu vlnovú). Viditeľné svetlo tvorí 48% slnečného žiarenia.
Oblasť fyziky, ktorá sa zaoberá viditeľným svetlom, sa nazýva optika.
Zo skúsenosti vieme, že:
Pokus: K prázdnemu a naloženému vozíku priviažeme špagáty, tie vedieme cez kladky a na druhý koniec špagátov priviažeme rovnaké závažia. Prázdny vozík bude mať väčšie zrýchlenie než plný, pričom na oba vozíky pôsobila rovnaká sila.
Na základe podobných pokusov môžeme odvodiť zákon sily.
Zákon sily (2. Newtonov pohybový zákon): Zrýchlenie telesa v inerciálnej vzťažnej sústave je priamo úmernė sile, ktorá naň pôsobī a nepriamo úmerné hmotnosti telesa.
Každodenne sa stretåvame s takýmito a podobnými javmi:
Všetký tieto javy sú dôsledkom zákona zotrvačnosti.
Zákon zotrvačnosti (1. Newtonov pohybový zákon): Teleso v inerciálnej sústave zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, ak výslednica síl naň pôsobiacich je nulová.
Newtonove pohybové zákony alebo Newtonove zákony pohybu alebo Newtonove princípy sú základné zákony mechaniky, ktoré zverejnil Isaac Newton v diele Philosophiae naturalis principia mathematica v r. 1687. Tvoria axiomatický základ Newtonovej mechaniky.
Sú to tieto tri zákony:
Newtonove pohybové zákony umožňujú určiť, aký bude pohyb telesa v inerciálnej vzťažnej sústave, ak sú známe všetky sily, ktoré naň pôsobia.
Podrobnejšie v jednotlivých článkoch o pohybových zákonoch.
Zdroje:
Elektrický prúd meriame ampérmetrom.
Elektrické napätie meriame voltmetrom.
Elektrický odpor môžeme merať dvoma spôsobmi: ohmmetrom alebo odmeriame napätie na koncoch zariadenia a prúd prechádzajúci zariadením a elektrický odpor vypočítame z Ohmovho zákona: 
Kmitavý pohyb je pohyb, ktorý sa pravidelne opakuje.
Zariadenia vykonávajúce pravidelne sa opakujúci pohyb:
a) kyvadlo
b) teleso zavesené na pružine
c) tyč upevnená na jednom konci
d) kvapalina v trubici v tvare U
e) hodinový nepokoj
f) struna
Kmitavý pohyb môže byť:
a) priamočiary
b) krivočiary
c) otáčavý
d) nerovnomerný (nerovnomerný je vždy)
Kmit: periodicky sa opakujúca sa časť kmitavého pohybu
Doba kmitu (perióda): doba, za ktorú sa vykoná jeden kmit. Značka: T
Frekvencia (kmitočet): Počet kmitov za sekundu. Značka: f
Keď je nameraná veličina výrazne väčšia alebo menšia než jednotka veličiny, zvykneme je uviesť vo väčších alebo menších jednotkách, musíme preto poznať spôsob prevodu na väčšie alebo menšie jednotky.
Náhoda hrá vo vede významnú úlohu. Mnohé dôležité objavy boli objavené na základe náhodných okolností. Niektoré sú možno iba mytologizáciou skutočnosti napríklad objav Archimedovho zákona a údajný beh nahého Archimeda Syrakúzami vykrikujúceho Heuréka! alebo Pád jablka na hlavu Newtona. Mnohé iné sa určite stali napríklad Flemingov objav penicilínu. Vo všetkých týchto prípadoch však popri náhode bolo dôležité, že príslušný vedec mal adekvátne vedomosti a tvorivú myseľ a tak hoci predtým tisíckam ľudí padli jablká či hrušky na hlavu, až Newton si dal veci do súvisu a prišiel na to, že rovnaká sila udržiava planéty okolo Slnka a Mesiac okolo Zeme, aká pôsobí na padajúce jablko, stovky vedcov mali neumyté misky a iba ich umyli, pričom si nevšimli žiadnu anomáliu až Fleming aj pri umývaní misiek premýšľal. Keď môže byť náhoda alebo omyl čas od času príčinou pokroku, stojí za úvahu, či neskúmať niektoré prírodné javy pomocou využitia náhody. Continue reading
Počas hodiny sme vykonali nasledujúce pokusy:
Prvý pokus
Na laboratórnom stole som ku koncu naklonenej roviny priložil vrchnák z papierovej škatule. Z naklonenej roviny som postupne spúšťal tri oceľové guličky, každá mala iný polomer a teda inú hmotnosť. Na konci naklonenej roviny gulička narazila do nádobky a nádobka sa posunula. Continue reading
Zo skúsenosti viete, že keď sa nachádza tuhé teleso v kvapaline tak v nej buď pláva alebo sa potopí. Na hodine sme spravili nasledujúci pokus:
Do akvária s vodou sme vložili prázdnu sklenenú misku. Miska vo vode plávala, Postupne sme do nej pridávali olovené závažia, miska sa ponorila stále hlbšie a hlbšie, ale naďalej plávala. Po pridaní kritického množstva závaží sa miska potopila. Z toho sme usúdili, že či teleso bude alebo nebude plávať nejako závisí od hmotnosti telesa.
Tie isté závažia sme vložili do väčšej misky, do misky s väčším objemom, miska plávala a museli sme pridať ešte pomerne veľké množstvo závaží, než sa miska potopila. Z toho sme usúdili, že či teleso bude alebo nebude plávať nejako závisí od objemu telesa. Continue reading
Pri riešení príkladov na hustotu využijeme:
Základný vzorec na výpočet hustoty: 
Základná jednotka hustoty ![[\rho]=\cfrac{kg}{m^3}](https://evyuka.sk/wp-content/ql-cache/quicklatex.com-d43f819b06b5017633b6acbe178c5e3d_l3.png "Rendered by QuickLaTeX.com")
Odvodená jednotka hustoty ![[\rho]=\cfrac{g}{cm^3}](https://evyuka.sk/wp-content/ql-cache/quicklatex.com-dfda0bbac85d0435b95825e59e3e7fba_l3.png "Rendered by QuickLaTeX.com")
Značka objemu: 
Značka hmotnosi: 
Jednotky objemu: meter kubický, značka 
, liter, značka 
Jednotky hmotnosti: kilogram, značka 
, gram, značka 
, tona, značka 
Pre sériové zapojenie (zapojenie za sebou) platí vzťah:
Pre paralerné zapojenie (vedľa seba) platí vzťah: 
, ktorý po úpravách možno previesť na tvar: 
Continue reading
Pri počítaní príkladov na výkon využijeme všetky vzorce, ktoré sme preberali v súvislosti s prácou, silou, trením, gravitačnou silou, … Základné vzorce:
, kde 
je sila pôsobiaca kolmo na podložku, 
je koeficient statického trenia
, kde 
je koeficient dynamického trenia
, ak sila a smer pohybu sú rovnobežné, inak silu musíme rozložiť na zložku pôsobiacu v smere pohybu a na zložku kolmú na tento pohyb.
Georg Ohm
Georg Ohm experimentálne zistil, že pre kovové vodiče platí priama úmernosť veľkosti elektrického prúdu od veľkosti napätia (ak je teplota vodiča stála).
Ohmov zákon: Elektrický prúd pretekajúci v uzavretom elektrickom obvode je priamo úmerný napätiu zdroja a nepriamo úmerný elektrickému odporu obvodu.
Elektrický odpor je fyzikálna veličina. Značka R. Je to podiel elektrického napätia a elektrického prúdu. 
.
Jednotkou odporu je ohm, značka 
.
Na vykonávanie mechanickej práce ľudia v minulosti používali rôzne zvieratá: voly, kone, osly, slony, … Využívali aj energiou vetra (veterné mlyny, plachetnice) alebo energiu vody ( vodné mlyny, hámre, …).
Už v prvom storočí nášho letopočtu zostrojil prvý parný stroj Herón Alexandrijský, ale bol používaný skôr pre zábavu, než na vykonávanie užitočnej práce. Parný stroj opäť vynašiel Thomas Newcomen v roku 1712. Výrazne ho zdokonalil James Watt, takže mnohí pripisovali vynález parného stroja Wattovi. Continue reading
Pre každú vlastnosť, ktorú možno merať, možno zaviesť fyzikálnu veličinu a jednotku merania. Zatiaľ ste sa oboznámili s nasledujúcimi fyzikálnymi veličinami a ich jednotkami, alebo ste ich používali v bežnom živote. Continue reading
Zo skúsenosti vieme, že svetlo sa šíri priamočiaro, ak prechádza rovnorodým prostredím.
Čo sa stane, keď svetlo narazí na rozhranie dvoch prostredí? Continue reading
Z chémie viete, že všetky prvky sa skladajú z atómov a jednotlivé atómy sa skladajú z protónov, elektrónov a neutrónov. Protóny majú kladný elektrický náboj, elektróny záporný elektricky náboj a neutróny elektrický náboj nemajú – preto sa volajú neutróny, lebo sú elektricky neutrálne. Atóm je elektricky neutrálny, má rovnaký počet elektrónov a protónov. V kovoch sa elektróny, ktoré sú vo vonkajšej vrstve elektrónového obalu, chovajú tak, akoby nepatrili ku konkrétnemu atómu, ale ku všetkým atómom v ich okolí. Hovoríme im voľné elektróny. Keď na konce kovového vodiča pripojíme zdroj elektrickej energie, tieto voľné elektróny sa začnú pohybovať smerom ku kladnému pólu zdroja. Continue reading
Jednoduchý elektrický obvod môžeme vytvoriť zo zdroja elektrickej energie, napr. batérie a spotrebiča, napr. žiarovky. Elektrickým obvodom prechádza elektrický prúd, ak je obvod uzavretý a je v ňom zapojený zdroj elektrickej energie. Aby elektrickým obvodom prechádzal elektrický prúd, musia byť všetky jeho časti vodivé.
Látky, ktoré vedú elektrický prúd, nazývame elektrické vodiče.
Látky, ktoré nevedú elektrický prúd, nazývame nevodiče alebo elektrické izolanty.
Látky, ktoré za istých okolností vedú elektrický prúd a za iných okolností elektrický prúd nevedú nazývame polovodiče.
Zo skúsenosti vieme, že ak máme teleso v tvare valca, musíme vynaložiť oveľa menšiu silu, keď ho kotúľame po plášti, než keď ho tlačíme alebo ťaháme po základni. Ak na premiestnenie po tej istej dráhe vynaložíme väčšiu silu, vykonáme väčšiu prácu a teda minieme viac energie. Preto sa snažíme čo najviac minimalizovať trenie. Ušetríme tým vynaloženú prácu a v dôsledku toho, znížime náklady na rovnaký výsledný efekt. Continue reading
Tlak je fyzikálna veličina. Značka 
. Tlak je sila pôsobiaca na jednotku plochy.
Jednotkou tlaku je pascal. Značka 
. 
. Slovom: Jeden pascal je sila jeden newton pôsobiaca na jeden meter štvorcový.
Vzorec pre výpočet tlaku je: 
Continue reading
Vykonali sme niekoľko pokusov, pri ktorých sme skúmali, aká minimálna sila musí pôsobiť na teleso ležiace na vodorovnej podložke, aby sa pohlo a aká sila naň musí pôsobiť, ak je v pohybe, aby sa pohybovalo rovnomerne priamočiaro.
Zistili sme:
Sila, ktorú sme merali, nazývame trecia sila a tento fyzikálny jav nazývame trenie. Trenie v pokoji je pokojové trenie, trenie v pohybe je šmykové trenie. Continue reading
Na hodine techniky som vám dal úlohu dosiahnuť, aby sa teleso vo vode vznášalo. Mali sme k dispozícii uzatvoriteľnú nádobu, odmerný valec, olovené kúsky slúžiace ako záťaž, kuchynské váhy. Prvou úlohou bolo: Vypočítajte, koľko gramov olova musíme dosypať do nádoby, aby sa teleso začalo vznášať? Continue reading
Na kreslenie elektických obvodov (schém) sa používajú medzinárodne dohodnuté symboly elektrotechnických súčiastok. Continue reading
Pre hydrostatický tlak sme odvodili vzťah:
, kde 
– je hustota kvapaliny, – gravitačné zrýchlenie, 
– je hĺbka.
Pomocou tohto vzťahu možno odvodiť, prečo na telesá v kvapalinách pôsobí vztlaková sila a možno tiež vypočítať, aká veľká táto sila je. Continue reading
Jeden pascal je tlak jeden newton na meter štvorcový. Ako získať názornú predstavu, aký veľký či malý je tento tlak? Continue reading
Hoci ešte nemáte k dispozícii matematický aparát na úplné pochopenie všetkých javov spojených so štatistickou fyzikou, jednoduchými programami niektoré javy môžete nasimulovať. Continue reading
Doma ste vyrobili spirometer – prístroj na meranie vitálnej kapacity pľúc.
Použili ste fľašu na zaváranie, vrchnák, dve slamky a izolačný materiál napríklad plastelínu alebo lepidlo. Do vrchnáku ste urobili dve dierky, cez ktoré ste prestrčili slamky. Diery okolo slamiek ste zaizolovali a zafixovali. Jedna zo slamiek bola zastrčená tak, aby dosahovala takmer na dno, druhá bola väčšmi vysunutá von, aby sme do nej mohli fúkať vzduch. Continue reading
Príklad 1
Aká musí byť sila pôsobiaca vľavo od osi otáčania, aby bola páka v rovnováhe? Continue reading
Vlastnosti plynov
Rôznymi jednoduchými pokusmi sme si dokázali, že plyny majú nasledujúce vlastnosti:
Pascalov zákon
Pascalov zákon platí aj pre plyny.
Ak zatlačíme na plyn v uzavretej nádobe, zväčší sa všade vnútri v plyne tlak rovnako vo všetkých smeroch.
Všetky vyššie uvedené vlastnosti vieme využiť v rôznych zariadeniach a výrobkoch. Continue reading
Premeny jednotiek budete vo fyzike neustále používať, musíte si ich preto plne zautomatizovať, aby ste sa pri riešení fyzikálnych príkladov vedeli sústrediť na ich fyzikálnu podstatu a nie na v konečnom dôsledku mechanické počtové úkony.
Riešenie: 
Poznámka: bodka tu vystupuje ako operátor násobenia. Continue reading
Pri obliekaní či vyzliekaní svetra ste neraz pozorovali, že sa vám zelektrizovali vlasy, niekedy sa vám to stane aj pri česaní – vlasy sú priťahované ku hrebeňu. Keď sú vlasy vlhké, zelektrizovanie nepozorujeme.
Zelektrizovanie telies možno dosiahnuť viacerými spôsobmi. Príčina zelektrizovania je v štruktúre látky.
Podobne, ako magnetické vlastnosti dokážeme využiť aj elektrické vlastnosti látok. Continue reading
Objem je fyzikálna veličina, ktorá je mierou veľkosti priestoru. Značka objemu je V (z anglického volume).
1 liter je objem zodpovedajúci kocke so stranou 1 dm
Jednotkou objemu je liter, značka . Jeden liter zodpovedá kocke so stranou 1 dm. Preto platí 
.
Slovom: 1 liter zodpovedá objemu 1 decimeter kubický.
Jednotkou objemu je tiež meter kubický. Je to kocka so stranou 1 m. Continue reading
Fyzikálna veličina je vlastnosť fyzikálneho objektu alebo fyzikálneho javu, ktorú možno merať.
Aby sme s fyzikálnymi veličinami vedeli počítať a odvodzovať medzi nimi vzťahy a fyzikálne zákony, každá fyzikálna veličina má svoju značku.
Fyzikálne veličiny meriame vo fyzikálnych jednotkách. Napríklad dĺžku v metroch, objem v litroch alebo metroch kubických, hmotnosť v kilogramoch, rýchlosť v metroch za sekundu, … Aj fyzikálne jednotky majú svoje značky.
Mnohé fyzikálne jednotky sú pomenované na počesť vedcov, ktorí sa zaoberali skúmaním javov, ktoré fyzikálna veličina spojená s jednotkou popisuje (sila newton, tlak pascal, elektrický prúd ampér, …).
Zoznam fyzikálnych veličín s ktorými sa oboznámite na základnej škole.
Predviedli sme si niekoľko pokusov na ktorých sme si demonštrovali spoločné a rozdielne vlastnosti kvapalín a plynov. Continue reading
Z každodennej skúsenosti vieme, že na všetky telesá pôsobí gravitačná sila.
Čím má teleso väčšiu hmotnosť, tým väčšia gravitačná sila naň pôsobí. Čím je teleso od Zeme väčšmi vzdialené, tým menšia sila naň pôsobí.
Gravitačný zákon alebo Newtonov gravitačný zákon publikoval Isaac Newton v roku 1687. Dospel k záveru, že rovnaká sila spôsobuje pád jablka na zem, aká udržiava Mesiac na obežnej dráhe Zeme a ktorá udržiava planéty obežných dráhach okolo Slnka. Continue reading
História
Slovo magnet pochádza z gréckeho μαγνήτης λίθος (magnētēs lithos), čo znamená „magnéziový kameň“. Magnesia bola oblasť v Antickom Grécku, dnešná Manisa v Turecku, kde boli objavené zásoby magnetitu už v antike. Starodávni čínski navigátori boli prvými používateľmi magnetických kompasov.
Pokusy
Sledovali sme správanie magnetov. Zistili sme, že dva magnety sa dvoma dvojicami koncov priťahujú a dvoma odpudzujú. Ďalej sme zistili, že magnetická strelka, keď sa ustáli, ukazuje stále tým istým smerom a keď sme sa po laboratóriu so strelkou pohybovali, ukazovala tým istým smerom.
Ak by sme sa pozreli do mapy, zistili by sme, že červený koniec magnetickej strelky ukazuje na sever a biely na juh. Červený koniec magnetky nazývame severný magnetický pól (označujeme ho N) a biely koniec nazývame južný magnetický pól (označujeme ho S).
Označenie magnetických pólov vychádza s anglických názvov pre sever a juh – north a south. Continue reading
Keď si pozriete definíciu fyziky na wikipédii, tak tam nájdete pomerne zložitú i keď relatívne presnú definíciu.
Ja som vám na hodine zaviedol silne zjednodušenú definíciu, postupne, ako sa s fyzikou budete oboznamovať, pochopíte aj tú komplexnú definíciu na wikipédii.
Fyzika je prírodná veda, skúmajúca najzákladnejšie a najvšeobecnejšie prírodné zákony. Continue reading
