Každodenne sa stretåvame s takýmito a podobnými javmi:

• ak cestujeme mestskou hromadnou dopravou a šofér prudko akceleruje, ak sa nedržíme, môžeme spadnúť, zdá sa nám, akoby na nás pôsobila sila, pôsobiaca v opačnom smere, než je smer pohybu vozidla
• ak vodič prudko zabrzdí, naopak nás nejaká sila „hodí“ dopredu
• ak vodič prechádza rýchlo zákrutou, nejaká sila nás tlačí nabok
• keď sa v pračke začne bubon otáčať vo vysokých obrátkach, prádlo sa vyžmýka

Všetký tieto javy sú dôsledkom zákona zotrvačnosti.

Zákon zotrvačnosti (1. Newtonov pohybový zákon): Teleso v inerciálnej sústave zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, ak výslednica síl naň pôsobiacich je nulová.

Ľudia si veľmi dlho mysleli, že telesá sa pohybujú, kým na ne pôsobí nejaká sila a ak sila prestane pôsobiť, tak sa teleso zastaví. Vychádzali zo skúsenosti, keď na uvedenie voza, lode, gule, … do pohybu museli na telesá pôsobiť silou a keď sila prestala pôsobiť, telesá sa po nejakom čase zastavili. Ak však znížime trenie a odpor prostredia, telesá sa pohybujú dlhšie a dlhšie a extrapoláciou dospejeme k záveru, že pri nulovom trení a odpore prostredia by sa teleso pohybovalo nezmenenou rýchlosťou neustále.