Zo skúsenosti viete, že keď sa nachádza tuhé teleso v kvapaline tak v nej buď pláva alebo sa potopí. Na hodine sme spravili nasledujúci pokus:

Do akvária s vodou sme vložili prázdnu sklenenú misku. Miska vo vode plávala, Postupne sme do nej pridávali olovené závažia, miska sa ponorila stále hlbšie a hlbšie, ale naďalej plávala. Po pridaní kritického množstva závaží sa miska potopila. Z toho sme usúdili, že či teleso bude alebo nebude plávať nejako závisí od hmotnosti telesa.

Tie isté závažia sme vložili do väčšej misky, do misky s väčším objemom, miska plávala a museli sme pridať ešte pomerne veľké množstvo závaží, než sa miska potopila. Z toho sme usúdili, že či teleso bude alebo nebude plávať nejako závisí od objemu telesa.

Potom som nechal triedou kolovať dva valčeky, jeden bol zo železa a druhý s umelej hmoty. Oba valčeky mali rovnaký tvar, ale aj bez váženia, poťažkaním valčekov v rukách ste zistili, že železný valček bol výrazne ťažší než valček z umelej hmoty. Z toho sme usúdili, že látka z ktorej sú telesá vyrobené má nejakú vlastnosť, ktorá spôsobuje ich rozdielnu hmotnosť pri tom istom objeme. Túto vlastnosť sme nazvali hustota.

Hustota je fyzikálna veličiny. Má značku . Je to hmotnosť jednotkového objemu telesa.

Poznámka: je písmeno gréckej abecedy. Čítame ho ró.

Hustotu vypočítame zo vzorca:

Jednotkou hustoty je . Môžeme tiež použiť jednotku $\cfrac{g}{m^3}.

V ďalšom pokuse som do uzatvoriteľnej nádoby postupne pridával olovené závažia, až kým som nedosiahol stav, po ktorom sa po pridaní olovka nádoba potopila a po odobraní olovka plávala. Snažil som sa pridať  čo najmenšie olovko a pokúšal sa dosiahnuť stav,  po ktorom by nádoba neklesla na dno, ale ani sa nevzná