Pri obliekaní či vyzliekaní svetra ste neraz pozorovali, že sa vám zelektrizovali vlasy, niekedy sa vám to stane aj pri česaní – vlasy sú priťahované ku hrebeňu. Keď sú vlasy vlhké, zelektrizovanie nepozorujeme.

Zelektrizovanie telies možno dosiahnuť viacerými spôsobmi. Príčina zelektrizovania je v štruktúre látky. 

Podobne, ako magnetické vlastnosti dokážeme využiť aj elektrické vlastnosti látok.

Príklady využitia:

• kopírovacie stroje – papier a toner sa nabijú nesúhlasnými nábojmi, toner sa pritiahne k papieru, následne je toner na papier tepelne nažehlený
• laserové tlačiarne – rovnaký princíp
• striekanie karosérií automobilov farbou
• v potravinách, keď chceme otvoriť polyetylénový sáčok, keď steny sáčka trieme o seba, steny sáčka sa nabijú rovnakým nábojom a odpudia sa, sáčok sa otvorí

Príklady, kedy nechceme, aby došlo k zelektrizovaniu:

• ak sú vlasy zelektrizované, nevieme sa poriadne učesať
• na benzínovej pumpe sú výpary benzínu, pri preskočení iskry môže dôjsť výbuchu

1. pokus: Keď sme o seba treli o seba dva polyetylénové pásiky, navzájom sa odpudzovali.
2. pokus: Keď sme treli o seba polyetylénový pásik a list papiera, navzájom sa priťahovali.

V oboch prípadoch, než sme ich začali o seba trieť, tak sa ani nepriťahovali ani neodpudzovali.

Trením telesá nadobudli elektrický náboj. Polyetylénový pásik sa nabil záporne, list papiera sa nabil kladne. Z uvedených pokusov možno vyvodiť záver:

• súhlasné náboje sa odpudzujú
• nesúhlasné náboje sa priťahujú

Podobne, ako to bolo pri magnetických póloch. Kým magnetické póly nemôžu existovať samostatne, elektrické náboje sa samostatne vyskytovať môžu.

Schéma atómu hélia. Atóm hélia má dva elektróny,, dva neutróny a dva elektróny.

Látka sa skladá z atómov. Atómy sa skladajú z elektrónov, protónov a neutrónov. Protóny a neutróny sa nachádzajú v jadre atómu, elektróny obiehajú okolo jadra. Elektróny majú záporný elektrický náboj, protóny majú kladný elektrický náboj a neutróny sú elektricky neutrálne. Trením prešli elektróny z jednej látky na druhú. Jedna látka mala prevahu záporného náboja a druhá prevahu kladného náboja. Vravíme, že boli elektricky nabité.

Elektrický náboj je fyzikálna veličina, má značku Q. Existujú dva druhy elektrického náboja: kladný a záporný.

Jednotkou elektrického náboja je coulomb (čítaj kulomb), značka C.

Elementárny náboj je náboj elektrónu a protónu. Je to najmenší možný náboj. Elektrón má záporný elektrický náboj, protón má kladný elektrický náboj. Ich veľkosť je rovnaká.

Elementárny náboj označujeme .

Jeden coulomb je približne .

Veľkosť elektrickej sily medzi nábojmi je priamo úmerná súčinu veľkosti nábojov a nepriamo úmerná druhej mocnine ich vzdialenosti.