Keď si pozriete definíciu fyziky na wikipédii, tak tam nájdete pomerne zložitú i keď relatívne presnú definíciu.

Ja som vám na hodine zaviedol silne zjednodušenú definíciu, postupne, ako sa s fyzikou budete oboznamovať, pochopíte aj tú komplexnú definíciu na wikipédii.

Fyzika je prírodná veda, skúmajúca najzákladnejšie a najvšeobecnejšie prírodné zákony.

Všetky ostatné prírodné vedy by sa v princípe dali zredukovať na fyzikálne zákony, ale niektoré javy sú natoľko komplikované, že je jednoduchšie k nim pristupovať inými metódami skúmania než pohľadom fyziky. Najbližšie má k fyzike chémia, ktorá môže byť popísaná pomocou kvantovej fyziky, ale väčšinou je jednoduchšie použiť prístup, ktorí vymysleli chemici, často netušiac podstatu skúmaného javu.

Na rozdiel od matematiky, ktorá skúma abstraktné idealizované objekty, fyzika skúma reálne objekty. Niekedy si tiež vypomáha ideálnymi reálne neexistujúcimi objektami, keďže to vedie k zjednodušeniu výpočtov, toto zjednodušenie však môže viesť k nepresnostiam.

Kým v matematike sa snažíme počítať absolútne presne, fyzici počítajú s nejakou odhadovanou presnosťou.

Základným nástrojom vo fyzike je pokus alebo cudzím slovom experiment.  Na začiatku odhadneme, ako by sa skúmaný objekt za presne špecifikovaných okolností mal správať, potom prevedieme meranie, týchto meraní by sme mali vykonať viac a potom možno odvodiť závislosť jednej veličiny na druhej. Možno postupovať aj obrátene, najprv vykonáme merania a potom vytvoríme teóriu, ktorá namerané hodnoty dokáže vysvetliť. Ak je to dobrá teória, tak zároveň dokáže predpovedať, čo by sme mali namerať za zmenených podmienok.

Pokrok vo fyzike, ale aj vo vede všeobecne, sa deje metódou pokusov a omylov. Stále presnejšími a presnejšími meraniami sa dá zistiť, či teoretické predpovede súhlasia s experimentálnym pozorovaním.