Geometrická optika alebo optika lúčov je oblasť fyziky, ktorá popisuje optické javy geometricky, zanedbávajúc vlnovú podstatu svetla.
Je založená na nasledujúcich princípoch:
princíp priamočiareho šírenia svetla
princíp vzájomnej nezávislosti lúčov
princíp zameniteľnosti chodu lúčov
zákon odrazu
zákon lomu
Princíp priamočiareho šírenia svetla
Svetlo sa v homogénnom (rovnorodom) prostredí šíri priamočiaro. Ak máme veľmi malý zdroj svetla (bodový zdroj svetla) uzavretý v nepriehľadnej schránke, na ktorej je kruhový otvor, svetlo uniká iba týmto otvorom a vytvára svetelný kužeľ, ako je na obrázku hore, tento svetelný kužeľ môžeme vidieť, pokiaľ sú vo vzduchu drobné prachové častice. Ak do kužeľa vložíme tienidlo, kolmo na os kužeľa, zobrazí sa na tienidle kruh, ten je tým väčší, čím sme ďalej od zdroja svetla a čím je otvor na schránke väčší.
Princíp nezávislosti lúčov
Svetelné lúče prechádzajú prostredím tak, akoby ostatné lúče neexistovali.
Princíp zámeny chodu lúčov
Ak sa svetelný lúč šíri z bodu A do bodu B, potom sa môže šíriť z bodu B do bodu A a to po tej istej dráhe.
Zákon odrazu
Uhol odrazu sa rovná uhlu dopadu.
Zákon lomu
Keď svetelný lúč prechádza z jedného prostredia do druhého, tak sa lúč zlomí podľa nasledujúceho vzťahu:
Kde je uhol dopadu, je uhol lomu, je rýchlosť svetla v prvom prostredí, rýchlosť svetla v druhom prostredí a sú relatívne indexy lomu prvého a druhého prostredia.
Znamienková konvencia
Predmetová vzdialenosť je kladná pred šošovkou, záporná za šošovkou.
Dôkazy sú rozširujúcim a prehlbujúcim učivom, pre žiakov, ktorý sa hlbšie zaujímajú o matematiku. Nebudú predmetom skúšania.
Číslo je deliteľom čísla , ak číslo možno zapísať, ako súčin čísla a nejakého čísla :
Aj číslo je deliteľom čísla , ak je .
Možno to vyjadriť aj inak:
Číslo je deliteľom čísla , ak ho delí bezo zvyšku.
Rozpíšme všetky možné vyjadrenia čísel od 1 do 20, ako súčinu dvoch čísel:
Zelenou farbou som označil čísla, ktoré majú iba dva delitele. Čiernou farbou sú napísané čísla, ktoré majú viac než dva delitele. Modrou farbou som označil číslo , ktoré má len jedného deliteľa.
Prvočíslo je číslo, ktoré má dva delitele jednotku a samé seba.
Zložené číslo je číslo, ktoré má viac než dva delitele.
Veta: Číslo dva je jediné párne prvočíslo.
Dôkaz: Ak by číslo n bolo párne číslo väčšie ako dva, tak by malo delitele 1 a samé seba a navyše aj číslo 2.
Veta: Každé zložené číslo možno vyjadriť ako súčin prvočísel.
Dôkaz: Ak je n zložené číslo, možno ho vyjadriť ako súčin dvoch čísel väčších ako 1. . Tieto čísla sú buď prvočísla, alebo sú to znova zložené čísla. Ak sú to zložené čísla, možno ich vyjadriť ako a . Tieto nové činitele sú aspoň dvakrát menšie, než pôvodné. Po konečnom počte krokov, dospejeme k číslu 2, ktoré je prvočíslom, alebo to už neboli zložené čísla.
Využitie prvočísel
V súčasnosti sa prvočísla využívajú hlavne v kryptografii. Kryptografia je veda o šifrovaní a dešifrovaní. Ak máme zložené číslo, ktoré je súčinom dvoch veľmi veľkých prvočísel, dá sa správa zakódovať verejným kľúčom, ale dekódovať sa dá len súkromným kľúčom. Aj veľmi výkonné počítače pri dostatočnej veľkosti prvočísel by pracovali desiatky či stovky rokov, kým by odhalili súkromný kľúč.
V informatike sa prvočísla používajú v hashovacích tabuľkách. Je to také ukladanie informácií, aby sme veľmi rýchlo našli informácie v databáze.
V matematike možno pomocou prvočísel hľadať dokonalé čísla. Dokonalé číslo je číslo, ktorého súčet vlastných deliteľov je rovný dokonalému číslu. Napríklad: 6 má vlastné delitele 1,2,3 a 6=1+2+3 28=1,2,4,7,14 a 28=1+2+4+7+14 Vlastný deliteľ je taký deliteľ, ktorý je menší než číslo ktoré delíme. Starí Gréci prikladali dokonalým číslam magické vlastnosti.
Šošovky sú najčastejšie sklenené, ale na ich výrobu sa bežne používajú aj plasty. Materiál šošovky je charakterizovaný indexom lomu, ktorý je vždy väčší ako jedna, a indexom absorpcie, ktorý je pre vlnové dĺžky v rozsahu použiteľnosti šošovky blízky nule. Najjednoduchší opis šírenia lúčov šošovkou poskytuje geometrická optika. Ak je hrúbka šošovky vzhľadom na polomery jej guľových plôch zanedbateľná (d<<r), potom hovoríme, že šošovka je tenká.
Najstaršia zmienka o šošovke pochádza z Aristofanovej divadelnej hry Oblaky, kde vystupovala ako zapaľovacie sklíčko.
Druhy šošoviek
Základné delenie šošoviek vychádza z toho, či šošovka rovnobežné lúče spája alebo rozptyľuje.
spojky – lúče spájajú
rozptylky – lúče rozptyľujú
Na obrázku v pravo sú rôzne tvary šošoviek. Šošovky 1 až 3 sú spojky, 4 až 5 rozptylky.
Spojka (spojná šošovka, konvexná šošovka)
Spojka je uprostred hrubšia ako na okrajoch a má aspoň jeden vypuklý povrch. Na obrázku v pravo je ukážka, ako prechádzajú vodorovné lúče šošovkou.