Ak tu nie je termín, ktorý som použil na hodinách informatiky alebo v niektorom článku, napíšte do komentára návrh na jeho doplnenie.
- rekurzia – programátorska technika, v ktorej funkcia volá samu seba. Napríklad funkciu faktorial môžeme napísať pomocou cyklu, alebo rekurzívne. Malo by byť zabezpečené, že po nejakom počte volaní rekurzia skončí, inak môže vyčerpať zdroje počítača.
- operand – pri sčítaní prvý a druhý sčítanec, pri násobení prvý a druhý násobiteľ, pri delení delenec a deliteľ, …
- operátor – symbol, ktorý určuje, aká operácia sa má vykonať s operandami + – násobenie
– – odčítanie, * – násobenie, … - syntax – pravidlá určujúce prípustný tvar zápisu programu v danom formálnom (najmä programovacom) jazyku. V Imagine je objekt a jeho vlastnosť oddelená jednoduchou úvodzovkou ‚, v Pythone bodkou. Začiatok a koniec zloženého príkazu je v Pascale ohraničený slovami begin a end, v PHP „kučeravými“ zátvorkami { }, v Pythone dvojbodkou a odsadením. Ak nie je program napísaný syntakticky správne, prekladač ho nepreloží a vypíše buď všetky chyby, na ktoré narazil, alebo sa zastaví pri prvej syntaktickej chybe. Interpretovaný jazyk sa začne vykonávať a zastane pri prvej chybe, ktorá sa v programe vyskytne – syntaktická, chyba vstupu, nesprávny počet parametrov, delenie nulou, nesprávny typ parametra, nesprávny typ operandu …
- sémantika – význam použitých príkazov. Aj keď bude program napísaný syntakticky správne, môže robiť čosi úplne iné, než zamýšľal autor programu, x.y a y.x môžu byť v Pythone syntakticky prípustné príkazy, ale každý môže robiť čosi úplne iné. Počítač otrocky vykonáva naše príkazy, ak v texte, ktorý bude čítať človek napíšeme namiesto priezvisko priezvysko, človek pochopí, čo sme chceli povedať. Počítač nám takmer isto zahlási chybu a ak ju nezahlási, tak preto, lebo sme sa síce pomýlili, ale použili sme inú už existujúcu premennú, napríklad namiesto i sme použili j. Program bude fungovať, ale bude sa chovať neočakávane.
- bit – najmenšia jednotka informácie. Je to odpoveď na otázku v tvare Áno/Nie, stav zapnutý/vypnutý, sever/juh, v dvojkovej sústave jednociferné číslo 0 alebo 1, …
- byte – jednotka informácie. 1 byte=8 bitov. V dvojkovej sústave 1 byte predstavuje čísla od 00000000 po 11111111. V desiatkovej to zodpovedá číslam 0 až 255, teda 256 hodnôt.
- prekladač (angl. compiler)- program, ktorý zo zdrojového kódu vytvorí spustiteľný program, pokiaľ neobsahuje syntaktické chyby. Preloží ho z programovacieho jazyka do strojového kódu a vytvorí spustiteľný program.
- interpeter – program, ktorý interpretuje a vykonáva príkazy zdrojového kódu postupne príkaz po príkaze, aj keď sú v zdrojovom kóde syntaktické chyby, program sa začne vykonávať, kým nenarazí na nejakú chybu, ktorá znemožní pokračovať v programe.
- pseudonáhodné číslo – číslo vygenerované počítačom, pričom čísla takto generované majú podobné vlastnosti, ako náhodné čísla. V skutočnosti to náhodné čísla nie sú, prvé vygenerované číslo je dané náhodnými vonkajšími okolnosťami, napríklad aktuálnym dátumom a časom, každé ďalšie je generované nejakým matematickým algoritmom. Po veľmi dlhom čase sa postupnosť pseudonáhodných čísel začne opakovať.
- optimalizácia programu – činnosť, ktorou zvyšujeme efektívnosť programu. Optimalizácia môže byť vykonávaná z viacerých hľadísk:
1. čo najmenej príkazov v programe
2. čo najmenšie pamäťové nároky programu
3. čo najrýchlejšie vykonávanie programu.Obvykle sa snažíme optimalizovať všetky tri zložky, ale niekedy zlepšenie jednej zložky spôsobí zhoršenie inej či iných zložiek. - premenná – pomenovaná časť pamäte, v ktorej sa uchováva nejaká hodnota, hodnoty: môže to byť celé číslo, reálne číslo, znak, farba, textová hodnota … Premenná môže byť aj štruktúrovaná, napríklad: ak by sme mali premennú osoba táto by mohla obsahovať meno, priezvisko, pohlavie, dátum narodenia, postavenie v organizácii. Premenné môžu byť lokálne alebo globálne. Lokálna premenná je taká, ku ktorej má prístup len daná procedúra, globálna premenná je prístupná vo všetkých častiach programu.
- procedúra – časť programu, ktorá vykonáva presne stanovenú činnosť, môže mať nula, 1 až n parametrov. Jej parametre obvykle logicky vyplývajú z toho, čo má procedúra robiť. V Baltíku ako procedúry slúžia pomocníci. V niektorých jazykoch sa rozlišujú procedúry a funkcie – vtedy procedúry nevracajú nijakú hodnotu a funkcie nejakú hodnotu vracajú.
- vektorová grafika – grafické prvky sú ukladané ako objekty s nejakými vlastnosťami a nie po jednotlivých bodoch. Pri vykreslení obrázka na monitor alebo pri vytlačení sa obrázok zobrazí ako rastrový, ale pokiaľ obrázok zväčšíme, nevzniknú „zuby“, ale sú vypočítané body,ktoré pri menšom rozlíšení neboli zobrazené.
- prehľadnosť zdrojového kódu – Dôležitou vlastnosťou programu by mala byť jeho prehľadnosť. Keď sa k zdrojovému textu po dlhšom čase vrátite, ak ste ho napísali zrozumiteľne a prehľadne, rýchlo pochopíte, čo sa v ktorej časti programu deje a na čo slúži. Pokiaľ sa niekto z vás stane profesionálnym programátorom, tak na väčších projektoch pracuje viacero ľudí, prípadne, ak prejdete k inému zamestnávateľovi, niekto váš program prevezme a pokiaľ ste ho písali iba vám zrozumiteľným štýlom, tak je často jednoduchšie napísať nový program či utilitu, než skúmať „co tím básnik chtěl říct“.
Zdroje
- väčšina hesiel je vytvorená na základe mojich vedomostí a praktických skúseností s programovaním a prácou s výpočtovou technikou
- v niektorých prípadoch som čiastočne použil slovenskú wikipédiu