Zo skúsenosti viete, že keď sa nachádza tuhé teleso v kvapaline, tak v nej buď pláva alebo sa potopí. Na hodine sme spravili nasledujúci pokus:

Do nádoby s vodou sme vložili prázdnu rozrezanú krabičku od džúsu. Miska vo vode plávala, Keď sme do nej vložili hlíníkové závažie, naďalej plávala. Keď sme hliníkové závažie zamenili železným závažím rovnakých rozmerov, krabička sa potopila, Z toho sme usúdili, že či teleso bude alebo nebude plávať nejako závisí od hmotnosti telesa.

Keď sme nahradili malú krabičku veľkou krabicou, krabica plávala aj so železným závažím. Z toho sme usúdili, že či teleso bude alebo nebude plávať nejako závisí od objemu telesa.

Triedou som nechal kolovať kocky rovnakých rozmerov z rôznych látok. Olovená kocka bola najťažšia, hliníková najľahšia. Z toho sme usúdili, že látka z ktorej je teleso vyrobené má nejakú vlastnosť, ktorá spôsobuje ich rozdielnu hmotnosť pri tom istom objeme. Túto vlastnosť nazývame hustota.

Hustota je fyzikálna veličina. Má značku . Je to hmotnosť jednotkového objemu telesa.

Poznámka: je písmeno gréckej abecedy. Čítame ho ró.

Hustotu vypočítame zo vzorca:

Základnou jednotkou hustoty je . Vedľajšou jednotkou hustoty je .

Vzťah medzi nimi je:

V ďalšom pokuse som do injekčnej striekačky nabral slanú vodu (striekačka naplnená čistou vodou plávala). Keď som striekačku vložil do valca s vodou z vodovodu, striekačka sa ponorila. Keď som do valca pridal soľ, po prekročení kritického množstva soli, striekačka začala plávať. Keď som do vody vo valci pridávalčistú vodu, podarilo sa mi dosiahnuť stav, keď striekačka vo vode „levitovala“. Ani neplávala ani neklesla na dno. Striekačka sa vznášala.

Z predchádzajúcich pokusov vyplýva:

• Keď je hustota telesa menšia, ako hustota kvapaliny, teleso pláve.
  
• Keď je hustota telesa rovnaká, ako hustota kvapaliny, teleso sa vznáša
  
• Keď je hustota telesa väčšia, ako hustota kvapaliny, teleso klesne na dno.