Keď do nádoby nalejeme destilovanú vodu (chemicky čistú vodu) a ponoríme do nej elektródy pripojené na zdroj elektrického napätia, obvodom nebude prechádzať elektrický prúd. Čiže chemicky čistá voda je nevodič.

Na hodine sme nemali k dispozícii destilovanú vodu, použil som vodu z vodovodu, kým bolo napätie nízke, obvodom elektrický prúd nepretekal . Keď som napätie zvýšil na cca. 8 voltov, zaznamenali sme prúd jedna stotina ampéra.

Keď som do vody nasypal malé množstvo soli, elektrický prúd začal pretekať už pri napätí 0,8 V. Napätie, pri ktorom začne elektrolytom pretekať trvalý prúd nazývame rozkladné napätie alebo polarizačné napätie. Po istú hodnotu napätia elektrický prúd elektrolytom nepreteká, od tejto hodnoty je priamo úmerný zmene napätia. Pre veľkosť elektrického prúdu v elektrolyte platí upravený ohmov zákon: , kde je rozkladné napätie. Je to napätie, pri ktorom dochádza k rozkladu rozpustenej látky. Graficky možno závislosť prúdu od napätia vyjadriť takto:

Keď začal obvodom pretekať elektrický prúd, na jednej elektróde sa začali uvoľňovať bublinky nejakého plynu. Keď som napätie zvýšil, bubliny unikali stále intenzívnejšie a intenzívnejšie.

Keď som do nádoby prisypal viacej soli, veľkosť prúdu sa zvýšila.

Elektrolyt je vodivý roztok. Môže to byť roztok vody a soli, kyseliny alebo zásady.

Látka roztopená vo vode sa disociuje, vzniknú v nej kladné a záporné ióny. Napríklad kuchynská soľ sa disociuje na a . Kladne nabité ióny nazývame katióny, záporne nabité ióny nazývame anióny.

Kým pri vedení prúdu v kovoch nedochádza k prenosu látky (elektróny síce látkou sú, ale koľko ich odíde jedným koncom vodiča, toľko sa ich vráti na druhom konci vodiča), ak elektrolytom preteká elektrický prúd, tak sa presúva aj látka a na elektródach vzniká chemická reakcia.

V roztoku vody a kuchynskej soli: