Aby meranie hmotnosti bolo čo najpresnejšie, musíme dodržať tieto pravidlá:

1. Voľba váh – vyberieme váhy, ktoré sú schopné danú hmotnosť odmerať, musia tiež zodpovedať požadovanej presnosti merania.
2. Zistíme presnosť s akou dané váhy vážia. Pre veľmi malé hodnoty hmotnosti potrebujeme merať s presnosťou na 1 g až 1 mg. Vedci pri niektorých experimentoch s ešte väčšou presnosťou. Pri meraní hmotnosti človeka sa uspokojíme aj s presnosťou na 500 g.
3. Pri vážení musia váhy stáť na vodorovnej podložke. Laboratórne váhy sa musia upraviť nastavovacími skrutkami. Pri veľmi presných meraniach sú váhy umiestnené na stabilnom mieste, kde nie sú žiadne otrasy. Váhy pred meraním by sme mali vyvážiť (pri laboratórnych váhach zistíme, či sú v rovnováhe, keď na miskách nič nie je, ak nie sú v rovnováhe, položíme na jednu z misiek malé kúsky papiera, kým nebudú v rovnováhe).
4. Pri vážení kladieme vážené telesá a závažia do stredu misky.
5. Pri odčítaní hodnoty na displeji musíme počkať na ustálenie hodnoty. Podobne sa musí ustáliť aj ukazovateľ na laboratórnych váhach (môžeme sa uspokojiť aj tým, že sa vychyľuje rovnakou mierou na jednu i druhú stranu).
6. Pri zápise číselenej hodnoty hmotnosti uvedieme aj jednotku hmotnosti.

Presnosť merania závisí od najmenšieho závažia, ktoré máme k dispozícii a citlivosti váh. Ak priložíme na misku váh najmenšie závažie a váhy sa nevychýlia, nie sú schopné odmerať takú malú hmotnosť.

Pri digitálnych váhach je najmenší dielik ich citlivosťou, ak merajú s presnosťou na gramy, tak skutočná hmotnosť môže byť o pol gramu väčšia alebo menšia, než  váhy ukazujú.

Chyby merania sa sčítajú. Preto pri meraní hmotnosti kvapalín, tým že musíme odmerať hmotnosť prázdnej nádoby a hmotnosť nádoby s kvapalinou, celková chyba merania bude dvojnásobná. Váhy, pri ktorých možno nastaviť ignorovanú hmotnosť znova merajú s pôvodnou presnosťou.