Zo skúsenosti vieme, že svetlo sa šíri priamočiaro, ak prechádza rovnorodým prostredím.

Čo sa stane, keď svetlo narazí na rozhranie dvoch prostredí?

Záleží na tom, či nové prostredie svetlo prepúšťa, alebo nie.

Vykonali sme pokus, v ktorom prvým prostredím bol vzduch a druhým voda s fluorescínom. Potom sme prostredia vymenili.

Zistili sem, že časť svetla sa odrazila, pričom uhol odrazu sa rovnal uhlu dopadu a časť svetla pokračovala v ceste druhým prostredím, pričom sa lúč „zlomil“. Nepozorovali sme, či sa časť svetla pri dopade pohltila, ale nemohli sme to ani vylúčiť.

Keď sme prostredia vymenili, pričom smer vstupujúceho lúča bol opačný, ako pri vystupujúcom lúči v prvom pokuse, zlomený lúč šiel tou istou dráhou, ale v opačnom smere.

Najprv podrobnejšie preskúmajme odraz svetla, čiže budeme skúmať zrkadlá.

Zrkadlo je hladká plocha, ktorá odráža dopadajúce svetlo.

Prvé zrkadlá, ktoré človek poznal boli vodné hladiny. Prvé človekom vyrobené zrkadlá boli z kovu. Veľmi dobré vlastnosti z hľadiska požiadaviek na zrkadlá malo striebro. V gréckej mytológii svoj štít ako zrkadlo použil Perseus pri boji s medúzou.

Zrkadlo môže byť:

• rovinné
• duté
• vypuklé
• krivé

Rovinné zrkadlo

Rovinné zrkadlo tvorí časť roviny.

Pri pokusoch s rovinným zrkadlom sme zistili:

Uhol odrazu  sa rovná uhlu dopadu (uhol meriame vzhľadom k osi kolmej na rovinu dopadu, prechádzajúcej miestom dopadu).

Ako sa vytvorí obraz v zrkadle?

Vzdialenosť predmetu od roviny zrkadla označme , obraz predmetu v zrkadle označme , zväčšenie/zmenšenie predmetu . Vzdialenosti pred zrkadlom pokladajme za kladné a za zrkadlom za záporné.

Pre rovinné zrkadlo platí:

Veľkosť obrazu predmetu v rovinnom zrkadle je rovnako veľký, ako predmet. Vytvára sa za zrkadlom, v takom prípade ho nazývame zdanlivý obraz (neskutočný).